Prečo sa oplatí mať narodeniny

Autor: Kristína Lišková | 22.4.2013 o 18:38 | (upravené 7.1.2014 o 18:06) Karma článku: 5,99 | Prečítané:  670x

Keď som mala dvadsiateho druhého dvadsaťdva rokov, myslela som si, že zdvojením môjho obľúbeného čísla sa mi nasledujúci rok stane niečo prevratné. A stalo sa. Prevrátil sa mi žalúdok, vzťah, aj hrnček, ktorý naštrbil svoju keramickosť.

Dnes je Deň zeme. Všetko je po starom. Pes zjedol obed a všade po dvore teraz máme slíže z polievky. Chodím si po trávniku, biela ako vždy. Do vetra mi trčí len červený nos, ktorý som si priniesla zo slnečnej Jilemnického 25-ťky. Spolu z odznakom. V podstate je všade ticho, každý pracuje, aj ja zajtra budem. Dnes nie, lebo dnes mám narodeniny.

Písalo mi Takko. Dostala som 20%-tnú zľavu na celý svoj nákup. V chladničke ma čaká Acidko od sestry. Je síce malinové, ale je to acidko. Prišlo ku mne ešte v týždni s odkazom, že si môžem vybrať narodeninový darček konzumného štýlu. V mojom svete má darček už presné hrany – nanuk, a jedine nanuk.

Na Pokeci som si mohla aktivovať nejakú službu. Len teraz a nikdy inokedy. No inokedy som bez nej vyžila tiež, a preto ju dávam preskočiť. Od Moniky mi prišla správa. Dvojmo. Som pre ňu raketa a teší ma to. Vlastne som dve rakety, a dve rakety, to je takmer celý vesmír.

Lucia ma spomenula na blogu. A poslala mi aj video. Keď raz môj notebook uváži, že byť hluchým tri týždne mi nerobí žiadnu radosť, pustím si ho. Do skrine som archivovala piatu fľašu červeného vína. Vína nie je nikdy dosť, a po konzumácií mojich zásob by prekonalo aj to búrlivé v telke. Črevne určite.

Na pošte mi nik nedal narodeninovú zľavu, ani neurobil univerzálnu priehradku univerzálnou. Nevadí, aspoň mi tak skrotili narodeninové maniere. Aj dnes mi písal môj nápadník, ktorý si ma vybral podľa profilu. Bez ohľadu na jeho vek sa mi páčila veta o tom, že celý náš život je pokračujúci seriál väčších či menších rizík, a naše stretnutie by bolo jedno z tých menších.

Dnes mám dvadsaťštyri rokov. Neviem, či sa na ne cítim, lebo pocity tohto veku som tabuľkovo spracované nenašla. Vonku je apríl, v skrini čokoláda Milka. Neopila som sa, nedostala som darček od milenca, ani bozk od niekoho, kto sa mi páči. Na lýtkach mám svalovicu a v priečinku Blog nový príspevok. Automaticky som ako jeho dátum napísania uviedla 22. 4. 1989. Pretože tieto čísla sú dnes moje čísla.

24! 24! 24!

Berte nanuky do ruky. Dnešok už zajtra nebude.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?