Páčiš sa mi. Ale nepriber!

Autor: Kristína Lišková | 25.1.2013 o 20:54 | (upravené 26.7.2013 o 17:36) Karma článku: 9,20 | Prečítané:  2587x

Zamilovať sa dá všelijako. Zo zúfalstva, z tehotenstva, z čistej lásky, z čistej lásky po litri vína, ale aj z gauča. I keď neoslovujem ľudí krstným menom Moja a nedokážem urobiť salto pre jeden drink od muža na diske, okrem tej bábätkovskej možnosti ma stretla už každá. Tej poslednej sa držím najviac. Napriek veku a trom vtipom, ktoré ovládam, sa môj čas začal akosi merať len od čaju k posteli a s prestávkami k diplomovke. A tak sa zamilovávam z gauča a do reality prichádzam so zvučkou televíznych novín. Prepady v dedinách totiž beriem vážne a triezvo.

Situáciu si nevysvetľujem nijak. Lieta v tom aj moja sestra a tak sa za narušenú nepovažujem. Sme predsa dve a keby sedel pri televízore pes, spriahol by sa s nami aj on. Jednoducho to všetko funguje ako magnet, ktorý vás pred šiestou pritiahne pred televízor. Áno, aj v piatok. A kým sa v mnohých izbách ladí top s očnou linkou, ja a sestra čakáme na príchod Dokonalého. Usmievame sa ako nástky, na seba, pred seba, a keď je nám to trápne navzájom, zhodnotíme nahlas, že to ozaj dobre hrá.

Ozaj to dobre hrá aj ďalší herec a my sa tešíme ako malé deti. Vopred sme si totiž vymysleli, ako by to v seriáli malo dopadnúť. A v každej povedanej replike si hľadáme vlastný scenár. Do tretice prichádza všetko dobré. Nachádzame tretí ochkací výkon herca, ktorému sme rovnako ako dvom predošlým v obývačke jasne vysvetlili, za kým a kedy by mal ísť. V čom, to neriešime. V seriáli je priam košeľový orgazmus a tak sa stále viac a viac utvrdzujem, že tričká bývajú vtipné, zaujímavé, bavlnené, ale košeľa je predsa len košeľa!

Dobre, som komerčná a s mojou punkovou pubertou by sa terajšie vety pobili v pogu. Možno som zúfalá, ale ja sa skôr vnímam ako znechutená. A veľmi dobre viem, že seriálové životy nie sú reálne. Päť rokov písania seminárok na žurnalistike ma o tomto jave stihlo dostatočne informovať.

Chápem aj realitu ľudských seriálov. Všetky rozchody a odchody mi ukázali, prečo sa neoplatí žiarliť, ani ostávať s niekým, kto by vás vedel oklamať aj v cene tukového rožka (ešte šťastie, že si už kupujem len tie tmavé). Tým všetkým som sa už prejedla, a stihlo mi aj vytráviť.

A predsa. Ten magnet šiestej hodiny mi v mojom vyťahanom živote robí dobre. Prežívam milodrámy (nie melo, s tým nemám spoločné nič) za iných, rozčuľujem sa za iných a potom som pri správach o prasacej chrípke úplne pokojná. Prežívam hodinu mínus dva reklamné bloky, kedy mi nikto nedáva najavo porovnávacie tabuľky mojich a iných pŕs, kedy nie som pre niekoho dosť sexi, dosť zručná, športová, ryšavá, chudá, alebo bývajúca blízko. Ten, čo to dobre hrá, spolu s druhým a s tretím kolegom váhu neriešia. A mne je vtedy konečne pri chlapoch dobre.

O láske dnes rozhodujú kilá. Váhy, aj sympatií. Tých prvých mám podľa tabuľky o dve navyše a druhé si neviem odvážiť. S každou inteligentnou poznámkou o tom, ako má slečna na parkete dokonalé prsia, a pekná je len vtedy ak je chudá (plus zarátajme aj dokonale pevnú pokožku), naberám na pochybnostiach. O tom, či by som radšej nechcela byť naivná a hľadať v živote to, čo sa deje v mojej obývačke o šiestej.

Ale dosť. Práve začína zvučka televíznych novín. Bude sa zrádzať a zabíjať. Ako inak - z lásky. Každý musí predsa z niečoho priberať, aby mohol rozprávať o tom ako chudne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?