Mám rada mamu svojho bratranca. Je to vtipná a inteligentná žena, s ktorou čas beží rýchlo. Stále musíte hovoriť, už by som mala ísť, a stále sa prichytávate pri tom, že ísť nechcete. Bavíte sa o koláčoch, o šedinách a farbách na vlasy, o knihách, o dedkových mačkách, ktoré jej z košíka na bicykli ukradli párky. S Hankou je svet milší.
A s tetou z Kysúc nemá konca debát. Majkina mama je silná, podľa mňa priekopníčka. Urobila si po svojom, vychovala si po svojom, a jej citrónové rezy ma vždy donútia vykašľať sa na diéty. A to nehovorím o kačke! Od Majkinej mamy mám v hlave jednu peknú vetu. Okašlala mačka vtáčka. Namiesto okašlala použila mierne silnejšie slovo začínajúce na j, ale buďme slušný. Píšeme pozitívny článok.
Mám rada Petrovu mamu. Je to Editka, je to V.I.P. policajtka našej dediny. Má doma tonu gombíkov, metre látok, v linke dobroty a bezčasie. Prídete na päť minút a odchádzate o pol desiatej. Niekedy s ňou plačete, ale veď aj to treba. Keby mala o niekoľko rokov menej, a z nich ešte o niekoľko menej a stačili by sme si, ona by bola tá, s ktorou by som sa tárala po nociach a klamala rodičom. A somariny z nocí by ostali v rodine.
Mám rada aj Editinu mamu. Editina mama ma nepozná, a predsa mi aj počas pobytu v nemocnici odkladá vrecká z čajov. Lebo ich zbieram, lebo ich mám už viac ako sedem tisíc, a lebo ich chcem mať ešte viac. A volá ma Beluška. Nemilujte takúto tetu!
Zo všetkých mám svojich známych mám však najradšej mamu svojej sestry.
Preto, lebo je moja vlastná. Jediná.
Asi jej idem napísať sms. ...