Keď nepočujem, všetko je mäkké

Autor: Kristína Lišková | 24.2.2013 o 12:40 | (upravené 7.1.2014 o 18:03) Karma článku: 5,64 | Prečítané:  363x

Pomsta z Tatier. Tak volám bolesť uší. Chytila ma dve letá dozadu, a vyšla som si po ňu sama a dobrovoľne. Do dvetisíc metrovej výšky. Po ceste nadol som nepočula nič, vysmrkala som však toho veľa. Pomsta sa niekedy vie vrátiť. Napríklad v čase periódy kýchania celej rodiny.

 

Je nedeľa, nedele neznášam. Zo slížovej polievky mi chutia len slíže. Moje uši dnes počujú naplno celý kolobeh domácnosti. Po dvoch dňoch som ich pustila do jedálne bez vaty. Chyba.

Kým som bola polohluchá alebo mierne imúnna voči šumom, všetko bolo mäkšie. Pes štekal tichšie, v dome bolo ticho. Čo spadlo, spadlo len ledabolo a jediný pazvuk v mojom okolí bolo moje vlastné rozprávanie. Počula som si ho dvojmo.

A zrazu som bola free. A bolo mi to na nič. Moja vidlička na tanieri abnormálne kričala na mäso. Tatove zakýchanie som počula až do izby, klávesnica počítača vydávala zvuk posledného pomazania. Pritom som celý víkend počúvala, ako pekne znie, skoro ako nová.

Vraciam si vatu do uší. Slíže z polievky som už vyjedla. A zo všetkých nedieľ, ktoré neznášam, mám najradšej tie tiché.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ovocinár: Vypestovať si vlastné ovocie je úplne iný zážitok

Vlastné ovocie má úplne inú chuť, ako to kúpené.


Už ste čítali?